Podoby kyslíka, ktoré majú za následok vznik škodlivých voľných radikálov
Voľný radikál je atóm alebo skupina atómov, ktorý má jeden alebo viac nespárovaných voľných elektrónov. Môžu mať pozitívny, negatívny alebo neutrálny náboj.
Vznikajú ako nutné medziprodukty pri mnohých biochemických reakciách, keď ich však vznikne nadmerné množstvo, môžu výrazne poškodiť široké spektrum makromolekúl. Význačným rysom voľných radikálov je ich extrémne vysoká chemická reaktivita, ktorá je príčinou problémov, ktoré v organizme spôsobujú.
Kyslíkové radikály
Existuje mnoho typov radikálov, ale najväčšiu pozornosť dostávajú tie, ktoré sa v biologických systémoch derivovaná z kyslíka a sú známe ako reaktívne formy kyslíka. Kyslík má zvyčajne dva nespárované elektróny a práve vďaka nim je veľmi náchylný k vzniku radikálov.
Radikály kyslíka sú generované konštantne ako bežná súčasť aeróbneho života. Vznikajú tiež počas mnohých enzymatických reakcií. Ich nadbytok vzniká napríklad v bielych krvinkách, bunkách vystavených abnormálnemu prostrediu a ionizujúcemu žiareniu.
Biologický vplyv reaktívnych foriem kyslíka
Kyslíkové radikály nemajú na organizmus len negatívny vplyv, likvidujú tiež v tele patogény. Keď ich je však príliš, môžu na bunky pôsobiť toxicky a poškodzujú rôzne typy makromolekúl vrátane tukov, bielkovín a nukleových kyselín. Poškodzujú tiež bunkové membrány.
