Vedci odhalili dôvod nášho starnutia. Na vine sú teloméry!

Telomerová teória vychádza zo zistenia, že sa teloméry v telesných bunkách zvyčajne po každom bunkovom delení skracujú. Keď dosiahnu určitej dĺžky, už nemôžu ďalej deliť a bunky odumierajú alebo sa menia na rakovinové bunky.

 

Objav telomér úplne zmenil spôsob, akým vedci nazerajú na dlhovekosť a proces starnutia. Tím amerických vedcov, ktorý teloméry, konkrétne ochranu chromozómov prostredníctvom telomér a enzýmov telomerázy objavil, vyhral v roku 2009 Nobelovu cenu za fyziológiu a lekárstvo.

 

Najväčšia hodnota objavu tkvie v tom, že načrtol cestu, akým spôsobom možno spomaliť starnutie - spomalením alebo zabránením skracovania telomér, čo má za následok predĺženie života bunky.

 

Vedci identifikovali dva faktory, ktoré ovplyvňujú skracovanie telomér: enzým telomerázy a úlohu, ktorú zohráva oxidatívny stres (je tvorený aktivitou voľných radikálov) v skracovaní telomér a starnutí ako takom.

 

Teloméry sú sekcia opakujúcich sa sekvencií DNA, ktoré prekrývajú konce chromozómov. Hoci sú súčasťou DNA, jedná sa v podstate o jej odpadovú časť, pretože neobsahujú genetickú informáciu.

 

Ich úlohou je chrániť DNA chromozómu, ktorý obsahuje genetickú informáciu. Bráni štiepeniu chromozómov a ich väzbám k ďalším chromozómom, pretože prekrývajú ich zakončenie. Teloméry možno tak chápať podobne ako plastové končeky na koncoch šnúrok od topánok, ktoré ich chránia pred štiepením.

 

Vždy, keď sa somatické bunky delia, enzýmy sú schopné kompletne skopírovať DNA, ktoré obsahuje genetickú informáciu bunky. Teloméry sa však v tomto procese úplne nezreplikujú a časti ich koncoviek sú pri každom bunkovom delení stratené. Väčšina buniek sa dokáže replikovať priemerne päťdesiatkrát, než sa teloméry maximálne skrátia. V momente, kedy k tomu dôjde, sa bunky nemôžu už ďalej deliť.

V tejto chvíli sa už DNA nemôže kopírovať a bunky začínajú starnúť alebo odumierať alebo sa menia na rakovinové bunky. Aby došlo k spomaleniu, zastaveniu alebo dokonca zvráteniu starnutia, je potrebné sa sústrediť práve na teloméry.

 

Enzým telomeráza je odpoveďou na predĺženie života buniek. Obsahuje bielkovinu a RNA, ktorá je schopná spätne skopírovať stratené úseky telomér a rozšíriť ich. Ako príklad možno brať rakovinové bunky, ktoré neodumierajú vďaka tomu, že aktivujú tento enzým, ktorý sa pripája na teloméry v momente delenia buniek.

 

Problém je, že primárne je enzým telomeráza aktívny v zárodočných bunkách (vajicka, spermie), aktivovaných lymfocytoch, bielych krvinkách a istých kmeňových bunkách a nie v bunkách somatických (telesných). Skracovanie telomér tieto bunky s aktívnou telomerázou neovplyvňuje, v priebehu života sa musia replikovať viac ako päťdesiatkrát.

 

Vedci zistili, že starší ľudia majú teloméry v somatických bunkách kratšie. Tento jav ovplyvňuje viac a viac buniek, čo vedie k poškodeniu tkanív a vzniku toľko obávaných známok starnutia. Kratšie teloméry však nesúvisia len s vekom, ale aj rôznymi chorobami. Skrátená dĺžka telomér a znížená aktivita telomerázy býva spájaná s chronickými chorobami, proti ktorým možno však mnohokrát ľahko preventívne pôsobiť, napríklad vysoký krvný tlak, ochorenie kardiovaskulárne sústavy, rezistencia na inzulín, cukrovka II. typu, depresia, osteoporóza a obezita.

 

Našťastie pre nás je možné  aktivitu telomerázy zvýšiť, a táto aktivita zase predlžuje teloméry somatických buniek.

 

Ako je toho možné docieliť? Stravou založenou na vysokom podiele rastlinných zdrojov, pravidelnej fyzickej aktivite a tiež snahou vyvarovať sa a zvládať stres. Aktivitu enzýmu telomerázy podporuje aj vynechanie živočíšnych saturovaných tukov, pretože oxidatívny stres, ktorý plynie z ich konzumácie, redukuje aktivitu telomerázy a naopak urýchľuje krátenie telomér. Oproti tomu rastlinná strava je plná antioxidantov pôsobiacich proti škodlivému oxidatívnemu stresu.